Šťastie si nekúpiš, ale vieš si ho vytvoriť

Všetci môžu byť šťastný, ak si šťastie sami vytvoria. Nie je to jednoduché, to predsa ani nikto netvrdí, je to práca trvajúca každý Boží deň po celý život. Otázkou však ostáva, "čo to šťastie naozaj je?"

Ako deti sme liezli po stromoch, hrali sa špinavý vonku, celý deň sme strávili hraním videohier, niektorí možno čítali a ani nevedeli ako veľa času pritom strávili a vtedy sme boli naozaj šťastný. Robili sme čo sme chceli, kedy sme chceli aj ako sme chceli. Netrápili nás žiadne "dospelácke" veci. Viedli sme bezstarostný život, vtedy sme verili, že všetko sa dá, keď človek chce. Mali sme sny, ciele a nevedeli sme sa dočkať, kedy sa nám to všetko splní a budeme ešte viac šťastnejší. Pre všetko sme sa vedeli nadchnúť, každý výlet nás urobil šťastným. Samozrejme sú výnimky, ktoré svoje detstvo prežívali inak a možno to tak šťastne nebrali a určite vždy dúfali v lepší život.

Ja si pamätám na svoje detstvo, ktoré vôbec nebolo také krásne ako vo filmoch. Doma som mala rodičov, ktorí sa neustále hádali a nakoniec sa aj rozviedli. Zažila som samé negatívne veci, prežívala som to ťažko, veď som bola dieťa a ešte k tomu veľmi citlivé. Presťahovaním sa veci ešte viac zhoršili, šikana, výsmech od spolužiakov, to všetko som sa snažila riešiť počas toho ako som mala byť šťastná a mať bezstarostný život. Avšak napriek všetkému zlému som si našla čas na svoje sny a ciele. 

Mali sme sny, ciele a nevedeli sme sa dočkať, kedy sa nám to všetko splní a budeme ešte šťastnejší.

A zrazu som vyrástla a je zo mňa dospelá žena, ktorá má toľko povinností, že občas zabúda, aký je svet krásny. Počas detstva som často padala do depresií a bola smutná. Vtedy som chcela byť iba sama. Uzatvárala som sa pred ľuďmi, lebo som sa bála ublíženia. Nechcela som znova zažiť sklamanie, bolesť a krivdu. Preto som väčšinu svojho času trávila sama alebo ešte s mojim mladším bratom. Celý čas som svet videla čiernobielo a negatívne. Na všetko som sa sťažovala a hovorila si, že toto nikam nevedie, to asi nezvládnem. Stal sa zo mňa pesimista a realista. Nehovorím, že je to zlé, ale bohužiaľ v takom rozpoložení mi unikal skutočný život, ktorý siaha niekde, kde sa človek dostane len veľmi ťažko, ale nie je to nemožné.

Poznáme ten pocit, keď sa rozhodnete zdravo stravovať? Každý deň si presne rozvrhnete jedálniček, pridáte cvičenie a snažíte sa podľa toho riadiť? A potom to prišlo, vynechali ste jedno jedlo alebo ste si dali niečo nezdravé, alebo dokonca ste sa prejedli a zase ste boli na začiatku. Zase ste sa cítili zlé, sklamaní sami zo seba a nič vás nebavilo. Ja to dobre poznám, na tejto ceste som stále, ale to je na iný článok :D. Presne tento postup spadnutia je aj o našom hľadaní šťastia. Je to ako hora, na ktorú sa snažíte vyliezť. Počas lezenia nájdete mnoho prekážok kvôli ktorým spadnete a zas ste ďalej od dosiahnutia cieľa. Najdôležitejšie je sa postaviť sa a znova sa pokúsiť vyliezť na horu, do svojho cieľa. Hoci padneme, treba sa postaviť a ísť ďalej. Práve tieto pády z nás robia silnejšími, uvedomelejšími ľuďmi. 

Šťastie je ako cieľ hory, na ktorý sa snažíme vyjsť každý deň.

Ja som sa snažila vyliezť na túto horu 4 roky. A aj po 4 rokoch sa snažím vyliezť do svojho cieľa. Keď si vezmem, tak štyri roky sú naozaj dlhá doba. Počas ktorej som mohla mať dokončenú druhú strednú školu alebo vysokú. Veľakrát som počas mojej púti spadla a cítila sa neisto, vyčerpané, bez motivácie ďalej pokračovať. Toľkokrát som to chcela vzdať, aj som to vzdala. I napriek mojim negatívnym myšlienkam som sa postavila a znova sa vydala na túto cestu, pretože som bola zvedavá, čo ma počas nej stretne a čo všetko zažijem. Každý a jeden pád, zranenie, ktorým som si prešla ma urobilo silnejšou a imúnnejšou osobou. Veci, slová, ktoré som si brala vždy veľmi osobne, už pre mňa nemali žiadnu hodnotu. Keď som ich znova počula, len som nad tým zamávla rukou a pokračovala v hľadaní šťastia.

Čo je to šťastie? Na to nájdete plno významov, poučiek. Avšak pre každého to môže znamenať niečo iné, niečo vzácnejšie a osobnejšie. Pre mňa šťastie znamená vnútorný pokoj, pocit toho, že všetko zvládnem, to, že ak sa ráno zobudím, tak sa naučím niečo nové a nájdem samu seba. Znamená to mať ťažký život, ktorý sa zvládam žiť každý deň s vierou, že je to presne tak ako to má byť. Je to presne to, čo moja duša potrebuje, naučiť sa niečo a uvedomiť si množstvo vecí, ktoré nás v škole nenaučia. Šťastie je nájsť v sebe istotu, vieru, lásku a žiť s tým celý život. Je to byť sám v tichu a cítiť, že nič nepotrebujete k životu, len samých seba a lásku, ktorú dávate každý deň svojim deťom, partnerovi, prírode, rodine, zvieratkám. Je to láska, ktorú v prvom rade musíte dať sebe, aby ste našli šťastie. 

"Ľudia dokážu byť tak šťastní, ako si len ich myseľ zaumieni."
— Abraham Lincoln