Muž snov alebo len ďalšie uvedomenie?

Stalo sa Vám niekedy to, že ste si s nejakým človek sadli až tak veľmi, až ste si povedali, to je on? Ale čo ak práve on je takmer o 20 rokov starší? 

Blížil sa víkend a to znamená jediné, ísť von do ulíc a zabaviť sa. Tak to robievame takmer každý víkend. Veď človek je mladý a treba si užívať pokiaľ nemá veľa starostí. V piatok večer sme si s kamarátkov išli sadnúť do obľúbeného podniku a v momente sa to stalo. Stretli sa nám pohľady a niečo v mojom vnútri sa pohlo. Bar bol preplnený a jediné voľné miesto bolo oproti stolu, kde sedel ešte pán neznámy. Takmer celý večer sa nám stretávali pohľady. Nevedela som si pomôcť, bola tam taká chémia až som sa celá chvela. S kamarátkov sme toho veľa popili. Objednávali sme si miešané drinky, smiali sme sa, proste sme si užívali víkend.

Krátko na to kamarátka odišla na toaletu a ja som tam ostala sedieť sama. Tento moment však využil pán neznámy aj s jeho skupinkou kamarátov a obklopili ma pri stole. Slušne sa opýtali, či sa môžu posadiť a zoznámili sme sa. Vyzerali byť v pohode. Keď sa kamarátka vrátila, bola celkom šokovaná, koľko ľudí nečakane obsadilo náš stôl. A tu to začalo. Pili sme, spoznávali sa, veľa sme sa smiali. Počas noci sme brázdili z jedného baru do druhého a domov sme sa vrátili až nadránom. Chlapi náš odviezli domov a vymenili sme si kontakty.

Na ďalší deň sa mi napísal už známy muž menom Jožko. Písali sme si veľmi veľa, ale keď som zistila koľko má rokov, tak som bola šokovaná. Bol odo mňa starší o 20 rokov! Pritom vyzeral, tak na 30. Priznám sa, že som mala k nemu veľké sympatie a nevedela som sa dočkať, kedy ho znova uvidím. Písali sme si každý deň, začal ma pozývať von, ale odmietala som, pretože som sa bála ako by to dopadlo. Viete, keď máte k niekomu veľké sympatie je ťažké sa ovládať v jeho blízkosti. Preto som sa rozhodla mu napísať o našom vekovom rozdiely a o tom ako to beriem – iba kamarátsky. Jasné, že si to uvedomoval a aj mi napísal aké veľké sympatie ku mne prechováva. Dohodli sme sa na kamarátske. 

...bola som šokovaná. Bol odo mňa starší 20 rokov!

Po nejakom mesiaci sme s kamoškou znova vyrazili do mesta, kde sme stretli Jožka s jeho partiou. Jeho kamaráti už automaticky smerovali ku nám, pretože sa s nami v tú noc veľmi zabavili a už dlho im nebolo tak dobre. Tak sme si sadli a troška pokecali. Po celý večer som si všímala Jožka, ktorý sa na mňa ani nepozrel a nepriamo ma ignoroval. Bol totiž dotknutý z odmietnutia. Chápem to, veď keď sami sme boli niekedy odmietnutý, tak to rozhodne nebolo príjemné. Po nejakom čase sa ale prestal ovládať a začal sa aj so mnou baviť. Večer sme si užili, veď akoby nie.

Takto sme chodievali von skoro každý týždeň. Zašli sme si spolu aj na celodenné nákupy do Rakúska a plánovali rôzne výlety. Všetko sa to dalo zvládnuť, ale Jožko mi stále písal a chcel sa stretávať mimo skupiny, len my dvaja. Vždy som ho diplomatický odmietla. Neurazil sa, ale bolo jasné o čo mu ide. Ja som sa dosť trápili, tak veľmi sa mi páčil, spĺňal všetky predpoklady, aké som na mužovi hľadala. Bohužiaľ, až na ten vek. 

Rozmýšľala som, že by som tomu dala šancu a niečo vyskúšala, no na druhej strane som mala taký zvláštny pocit. Akoby mi niečo vo vnútri hovorilo, že by som urobila veľkú chybu. Mesiace som nevedela, čo mám robiť, ako to zvládnuť, ako sa rozhodnúť? Poradila som sa aj so svojimi známymi – jedni hovorili, aby som to len vyskúšala, tí druhí zasa, že by to bola chyba. Čo v takej situácií som mala robiť? Rozhodla som sa navštíviť psychologičku, orientuje sa na odbklovanie stresu, a vyrozprávala som jej celú situáciu. Uvedomovala som si skutočnosť nášho vekového rozdielu, ale nevedela som to v sebe vyriešiť, pretože tá príťažlivosť tam bola obrovská. Psychologička mi urobila výbornú terapiu a uviedla mi na pravú mieru, že ak by som do toho išla, tak by som spadla až tak hlboko na zem, kedy by som bola veľmi zranená a dostať sa z tohto štádia by trvalo roky. Skrz ten veľký vekový rozdiel by ma bral Jožko ako svoju dcéru a ja by som sa nikdy pri ňom necítila ako rovnocenný partner.   

Zaujíma sa, stará sa o mňa, čo mi lichotí... 

Trvalo mi pár dni, aby som spracovala tieto informácie a spamätala sa. Vrátila som sa k sebe a začala myslieť na svoje dobro a sebalásku. Určite by som sa nechcela dostať do štádia zlomenia a ublíženia, odkiaľ by mi trvalo roky sa dostať späť do poriadku. V sebe som to uzavrela a začala vnímať Jožka len ako kamaráta.

Dodnes sa stretávame a píšeme si a je to ešte lepšie ako predtým. Voči nemu cítil náklonnosť, ale už iba ako ku kamarátovi. Je síce starší, ale beriem to ako výhodu v tom, že mi tak troška nahradí otca, ktorého som nikdy nemala. Zaujíma sa, stará sa o mňa, čo mi lichotí, ale aj on už vie, že ho mám rada, iba ako dobrého kamaráta, s ktorým sa navzájom podporujeme.

Nakoniec by som len chcela povedať pár slov a to, že je v poriadku nevedieť sa rozhodnúť. Je v poriadku sa s niekým poradiť, napríklad s terapeutom. Je v poriadku mať emócie k človeku, ktorý by mi mohol byť aj otcom. Je v poriadku byť človekom a robiť chyby. Všetko, čo robíte je v poriadku, pokiaľ tým nikomu neubližujete. Ale vždy myslite na seba a rozhodujte sa s láskou k sebe. Akú máte hodnotu viete iba vy sami. Je len dôležité ju nájsť a pracovať na tom. Predsa kto vás môže mať radšej ako vy sami? Lásku, ktorú som hľadala, bola len lásku, ktorú mi môj otec nikdy nedal, preto som si aj takého človeka pritiahla k sebe. Ale uvedomila som si ako dôležité je pracovať na sebaláske a budovať si ju každý jeden boží deň. 

Láska k sebe samému znamená vedieť sa správne ohodnotiť a mať sa rád taký, aký som. 
– Lorna Byrne