Od dokonalej lásky k realite

Láska je tá najkrajšia vec, aká sa človeku môže prihodiť. Keď sme zamilovaný lietame v oblakoch a svet vidíme farebne. Starostí akoby zmizli a okolo nás bola len radosť a šťastie. Avšak, čo ak urobíme niečo, čo zmení celé toto šťastie na bolesť a smútok?

Začiatky sú vždy najlepšie

Môj milostný príbeh sa začal písať dňom, kedy som nastúpila na stáž do malej firmy na výrobu vločiek v zahraničí. Stáž mala trvať 2 týždne a tie som chcela využiť len na prácu a získanie nových skúsenosti. Ani vo sne by mi nenapadlo, že si tu niekoho nájdem. 

J. bol manažér kvality, ktorý tam pracoval asi 3 mesiace. Veľmi šikovný človek vediac riešiť všetky situácie pohotovo. Vyjadroval sa na úrovni, aj sa tak správal. Zaňho za človek nemusel hanbiť. V kancelárií sme pracovali oproti sebe, všetko sme riešili spolu a pomáhali si. V prvý deň môjho nástupu ma pozval von, ukázal mi mesto a pomohol mi odreagovať sa od práce. Brala som to ako kamarátske pozvanie a ďalej to neriešila. Ďalší deň sme si zašli na večeru a boli sme prekvapení, koľko toho máme spoločného. Stále sme sa mali o čom rozprávať, jednoducho povedané sme boli na jednej vlne. Na treťom už rande sme sa viacej fyzický zblížili. Dni v kancelárií boli o to viac zaujímavejšie a tešili sme sa jeden na druhého. Bolo to také vzrušenie pracovať v jednej miestnosti a dávať si pozor, aby sa nikto nedozvedel o našom romániku. 

Zamiloval sa a prial by si, aby som ostala...

Čas plynul a z romániku sa stal vzťah. Rozumeli sme si po všetkých stránkach a vždy pri pohľade naňho som si viac a viac uvedomovala ako veľmi mi na ňom záleží. Nevedela som si predstaviť, čo bude nasledovať ďalej, pretože mi stáž končila. Ani on nechcel, aby som odišla tak skoro, pretože sa zamiloval a prial by si, aby som ostala dlhšie, lebo mu na mne záleží. Koho by také slová nepotešili? Ostala som ešte na mesiac a pól. Snažili sme sa vyriešiť ako to bude s nami ďalej, pretože celý môj život bol na Slovensku. Hľadali sme možnosti ako to zvládneme a dohodli sa, že nám stojí za tento vzťah zabojovať a ťahať to na diaľku. Raz za mesiac by som prišla za ním a potom zasa on by prišiel za mnou. 

Na posledný mesiac som sa presťahovala k nemu a boli sme pozitívne prekvapený ako nám to spolunažívanie funguje. Ako v každom vzťahu aj v mojom boli občas také menšie zemetrasenia, kedy mi vadili isté veci, ale všetko sme si otvorené povedali a všetko bolo zasa v poriadku. Videla som tento vzťah plný farieb, prosperujúci, funkčný jednoducho dokonalý. No, i napriek všetkému som mala vnútorný pocit, že sa niečo deje. 

Čo sa nám snaží povedať náš vnútorný pocit? Je dôležité ho počúvať?

Hovorím si, veď vidím ako sa ku mne správa, je pozorný, starostlivý, keď som sa necítila emocionálne dobre, bol tu pre mňa a podporil ma. Kedykoľvek som niečo potrebovala, vybavil to a nesťažoval sa. Spolu sme upratovali, varili, smiali sa, spoznávali sa a tiež zbierali zážitky. Veľa sme sa rozprávali, sadli sme si po všetkých stránkach. 

V jeden deň v kancelárií sme sedeli pri PC a riešili reklamáciu. Ja som písala a on sedel za mnou a bol na mobile. Niečo som sa ho pýtala a v odraze z mobilu na jeho okuliaroch som uvidela otvorenú zoznamku. V tej chvíli sa v mojom vnútri niečo zlomilo a ranilo. Nebola som si 100 % istá, či som videla správne alebo sa mi to len zdalo, no i napriek tomu mi to nedalo a neskôr večer som ho na to opýtala. Hovoril pomaly a pozeral sa mi do oči: "Áno, zoznamku mám, ale som na nej neaktívny. Vieš, keď som bol tak dlho sám, tak som si krátil čas. Odkedy som ale spoznal teba, tak tam vôbec nechodím." Uverila som mu a viac to neriešila. Dávalo to logiku, veď bol rok sám, tak som to vypustila z hlavy. Všetko bolo zasa v poriadku.  

Večer pred mojim odchodom sme si dali vínko a pozerali televíznu reláciu. Môj priateľ zaspal na gauči, prikryla som ho dekou a rozmýšľala, či ostanem pri ňom alebo pôjdem spať do spálne. Bol to náš posledný večer a chcela som byť v jeho objatí, ale tak išla som do spálne, lebo má čakala dlhá cesta. Bola asi polnoc a bolo mi smutno, chcela som ísť spať, avšak ten môj vnútorný pocit bol intenzívnejší, tak som zobrala priateľov telefón a nahliadla do jeho súkromia. Heslo nebolo ťažké zistiť, keďže som videla akú kombináciu čísel používa. 

To, čo som videla v jeho mobile bolo akoby mi niekto vrazil dýku priamo do srdca...

Počas dvoch mesiacov, ktoré sme trávili intenzívne spolu, by mi ani v najhoršom sne nepadlo, že má predo mnou také tajomstvo. Horúce správy s mnohými ženami, fotky intímnych partií, aktivita na zoznamke, o ktorej mi tvrdil, že nepoužíva. Celé to na mňa doľahlo a zrútila som sa. Verila som, že som stretla človeka, na ktorého sa môžem spoľahnúť, nepodmienečne veriť, milovala som ho aj s chybami a toto zistenie ma veľmi ranilo. Ublížil mi tým najhorším spôsobom ako nikto iný a najhoršie na tom bolo, že mi klamal priamo do očí. Do rána som preplakala a keď mi zazvonil prvý budík, prišiel za mnou do postele, objal ma a hovoril mi: "budeš mi chýbať. Vrátiš sa mi, však? Veľmi ťa milujem." Bolo mi zle, nevedela som čo mám robiť, ako sa správať. Bola som vyčerpaná, bez energie niečo riešiť. Vstala som, nachystala sa a snažila sa správať normálne, len môj problém je, že sa neviem pretvarovať a čo cítim, to aj robím. On si to samozrejme všimol a zaujímal sa, čo sa deje. Klamala som o únave a o tom ako veľmi mi bude chýbať. Pri lúčení sme sa iba objali, lebo som sa nedokázala na neho ani pozrieť. V mojich očiach som pred sebou videla len klamára. Odišla som. 

Celou cestou som rozmýšľala, čo mám robiť. Hoci mi veľmi ublížil, stále som ho veľmi milovala a nevedela si predstaviť život bez neho. Napísala som mu správu - kto je Barbora? (jedná žena, s ktorou si písal počas nášho vzťahu), vymyslela som si, že hovoril jej meno zo sna, pretože som chcela vidieť jeho reakciu. On sa vyjadril, že nikoho s takým menom nepozná, ani si s nikým takým nepísal. V tom momente som si povedala dosť! Ešte zo mňa robil hlupaňu a zasa mi klamal. Zavolala som mu a všetko, čo som sa dozvedela mu povedala s pokojným hlasom, hoci som plakala, dala som to zo seba von a cítila sa omnoho lepšie. Nemal mi čo povedať, keďže som odhalila celú pravdu. Najviac ma ale zamrzel fakt, že mi klamal priamo do oči. Veď ako človek môže povedať milujem ťa, keď robí také veci? Deň na to som sa s ním po telefóne rozišla, plakal, ospravedlňoval sa, ľutoval to veľmi, lebo si uvedomil čo stratil. Bola som zničená celý týždeň som chodila ako bez duše a nemala chuť robiť vôbec nič. 

Počas týždňa sme si volávali, bola som zmätená, chcela som to dať zasa dokopy, lebo som ho naozaj milovala a stále verím, že sa človek vie zmeniť k lepšiemu. Súdiť ho, tak na to nemám právo a predsa len sme ľudia a robíme chyby. Odpustila som mu a povedala mu o mojej ochote dať mu druhú šancu, keď mi naozaj dokáže, že mu za to stojím. Dohodli sme sa na stretnutí, aby sme to vyriešili a zapracovali na našom vzťahu. Deň pred jeho príchodom mi volal, kedy asi príde. Keďže býval okolo 800 km ďaleko od môjho mesta, rozhodol sa to zvládnuť v jeden deň. Keď mi povedal o tejto myšlienke, tak som si povedala: "Áno, dám mu druhú šancu. Ak je schopný kvôli mne prejsť 1600 km v jeden deň." 

Ráno okolo 10 som si s nadšením pozrela mobil, tešila som sa naňho a vtom mi pipla sms: "Neprídem, na 4 hodiny to je na nič, 10 a pol hodiny v jeden deň je veľa a voľno v práci si nemôžem zobrať, lebo ho potrebujem." Veľmi ma vtedy sklamal a presne v tom momente som si uvedomila, že sa stále iba vyhováral a nič nespravil preto, aby dal našu situáciu dokopy i napriek jeho sľubu. V ten večer sme sa pohádali s tým, že sa rozplakal a vypol ma. 

Čo bolo ďalej? Ako som to zvládala? Bol to naozaj manipulátor?

Prvý týždeň som brala veľmi ťažko, nemala som náladu na nič, chcela som byť sama a len plakať. Avšak mi začala škola a práca, takže som sa musela premôcť a dať sa dokopy. Po týždni sa to však zlepšilo, hoci som stále naňho myslela, snažila som sa stále niečím zamestnať, i napriek tomu, že sa mi nechcelo. Veľmi mi to pomohlo, socializovala som sa a chodila čo najviac von medzi ľudí. Dôležité bolo pre mňa emócie precítiť a nie ich potlačiť. Preto vždy, keď som sa cítila zle, tak som do toho spala a prežila to naplno. Nechala som to voľne plynúť a po týždni sa na mňa usmial pocit šťastia a radosti zo života. Napriek tomu ako veľmi mi ublížil, odpustila som a spracovala to do takého štádia, že keď sme si spolu aj volali, tak som už necítila bolesť, smútok ani hnev. 

Moja situácia stále pokračuje a myslím si, že ešte nejaký čas aj bude. Manipulátor možno je, ale pretvarovať sa nikto nevie dlho. A ak toho človeka sledujete, zistíte, že za tou maskou a činmi sa skrývajú traumy a nespokojnosť z vlastného života. Jeho rodinu poznám a viem aký tlak naňho vyvíjajú, je tam aj citová manipulácia. V práci to má takisto, je pod neustálym stresom. Na celú situáciu a naňho som sa pozrela úplne z inej stránky. V mojich očiach už viac nebol za toho podvodníka, ale za človeka, ktorý musí na sebe ešte veľa pracovať, aby sa dostal to štádia šťastia, duševnej harmónie a do stavu, kedy seba samého umiestni na prvé miesto vo svojom živote. 

Vďaka tejto skúsenosti som zistila ako veľmi sa človek môže trápiť a nedať to na sebe ani poznať. Hoci človek robí občas veci vedomé, napríklad neveru, tak sa za tým môže skrývať omnoho viac ako len pocit blaženosti. Uvedomila som si dôležitosť nesúdiť druhých a ich činy. Treba odpustiť a dovoliť sebe samej posunúť sa v živote ďalej, či už so svojím partnerom alebo sama. Za každou zlou alebo aj dobrou skúsenosťou treba hľadať učenie pomocou ktorého sa v živote posunieme ďalej múdrejší a silnejší. 

Preto milé žienky alebo aj muži, nedovoľte, aby vás emócie ovládli. Nechajte ich voľné plynúť a spracujte ich. Niektorým to môže trvať dlhšie, iným kratšie, to je však v poriadku, každý z nás je iný. Odpusťte sami sebe aj druhému za ublíženie. Život predsa nekončí jednou zlou skúsenosťou a bola by škoda nežiť, keď vieme ako rýchlo uteká čas. Nenechajte si ho len tak ujsť medzi prstami a žite, vychutnávajte si každú jednu minútu a skúste otočiť všetko zlé na to dobré. 

Ja som si z môjho krátkodobého vzťahu zobrala len to dobré, pretože hoci to trvalo krátko a toľko zážitkov sme nemali, no i napriek tomu som bola naozaj šťastná a spokojná. Ďakujem ti J. za všetko, čo si pre mňa urobil, za pekné správanie, pomoc a čas, ktorý si mi venoval. Verím v tvoju zmenu stať sa lepším človekom a prajem ti všetku lásku tohto sveta. 

 "Neplač, pretože je koniec, usmievaj sa, pretože sa to stalo." – Ludwig Jacobowski